Aj povrchný čitateľ evanjelií ľahko zistí, že hlavným Ježišovým posolstvom bolo Božie kráľovstvo. Volal ľudí k pokániu (ako Ján Krstiteľ), pretože “Kráľovstvo je na dosah”. Aj keď nás učí modliť sa, hovorí: “príď Kráľovstvo Tvoje”. Väčšina podobenstiev začína slovami: “Kráľovstvo sa podobá…” a jeho pokyn všetkým veriacim je “najskôr hľadajte Kráľovstvo…”, atď.Naše porozumenie Kráľovstva formuje a určuje, ako chápeme prorockú službu, ako v nej fungujeme, a dokonca aj to, aké výsledky od nej očakávame. V článku “Idey majú následky” (https://7vrchov.sk/idey-maju-nasledky/) dávam stručný prehľad troch hlavných pohľadov na Kráľovstvo z perspektívy rozličných cirkví. Znovu sa tu s nimi stretneme, ale teraz sa obzvlášť zameriame na to, ako tieto pohľady ovplyvňujú prorockú službu.
BOŽIE KRÁĽOVSTVO
Tu sú tri hlavné teologické pohľady na Kráľovstvo, z ktorých každý má niekoľko variánt a menia sa od denominácie k denominácii:
I. Amilenializmus
II. Postmilenializmus
II. Premilenializmus
Slovo milénium znamená tisícročné obdobie a v Biblii odkazuje na vládu Boha. Býva interpretované obrazne ako duchovná vláda, alebo doslovne – tisíc rokov Jeho Kráľovstva tu na zemi.
Väčšina cirkví uznáva obraznú interpretáciu milénia, ako napríklad Orientálna ortodoxná a Východná ortodoxná cirkev, Katolícka a Anglikánska cirkev, protestantské cirkvi1. Toto obrazné duchovné porozumenie Kráľovstva je často označované ako amilenializmus. Iné cirkvi a hnutia chápu milénium väčšinou v zmysle postmilenializmu alebo premilenializmu.
Nižšie uvádzame niektoré kľúčové charakteristiky, krátke vysvetlenie a hlavné dôsledky týchto troch pohľadov a pokúsime sa priblížiť, čo od nich ľudia očakávajú.
I. Amilenializmus2
A. Božie Kráľovstvo je vlastne nebo – budúci stav blaženosti.
B. Kráľovstvo sa prejaví na konci ľudskej histórie, preto sa ľudia sústredia na život po smrti.
C. Boží ľud v tomto medziobdobí žije podľa dočasnej etiky, často vyjadrenej sociálnymi a charitatívnymi službami.
Kráľovstvo je vo svojej podstate vnímané len ako „duchovné”. Pozornosť sa sústreďuje na nebo, a akákoľvek angažovanosť vedúca k poprednému postaveniu v spoločnosti, ako napr. v politike, v médiách, vede, atď. je vnímaná opatrne a s podozrievaním, hlavne vtedy, keď táto angažovanosť prekračuje hranice zaužívaného spôsobu „vnášania kresťanských hodnôt”. Toto aj u nás bežné porozumenie je založené na biblických veršoch, ako napr. „aj keď sme vo svete, nie sme zo sveta…” (Jn 15:19; Jn 17:14; Jn 17:16, atď.)
Inými slovami – o duchovnom kráľovstve káže väčšina cirkví. Prakticky to znamená, že sa viac zameriavajú na spásu jednotlivcov a oveľa menej na nebeské Kráľovstvo.
Ako je prorocká služba chápaná v kontexte amilenializmu?
Prorocká perspektíva v rámci tohto porozumenia Kráľovstva je považovaná za zložitú hermeneutickú pomôcku. Proroctvo je naozaj považované len za pomocný nástroj pri interpretácii Biblie. Nemá autoritu samo o sebe, a preto je typické, že vyžaduje aby interpret povedal: „Používam prorockú perspektívu, aby som z proroctva niečo vyvodil“. Perspektívou interpret myslí svoj uhol pohľadu. Záver je potom zvyčajne taký, že nikto, kto je úprimný, nemôže tvrdiť, že má absolútne a neomylné porozumenie, ako prorockú perspektívu implementovať.3
II.Postmilenianizmus4
A. Božie Kráľovstvo je len súčasná realita.
B. Kráľovstvo je prítomné v srdciach ľudí a v nich sa odohráva aj ich spása.
C. Spoločnosť je obnovovaná Božím ľudom; keď totiž bude väčšina ľudí spasených a vo vzťahu s Bohom, dôsledkom toho budeme mať viac a viac pokoja a mieru tu, na zemi. Ježišov návrat prinesie koniec histórie tohto sveta, nasledovať ho bude konečný súd a večný poriadok.
Z tohto pohľadu sa kladie veľký dôraz na evanjelizáciu, aby sme získali „toľko zachránených, koľko len bude možné”. Aj cieľom sociálnych aktivít je „evanielizovať” ľudí, a premena spoločnosti je menej dôležitá. Pretože dôraz sa v tomto pohľade kladie na spásu, zmena v spoločnosti je vnímaná ako pozitívny vedľajší účinok spásy jednotlivcov.
Tento pohľad na Kráľovstvo zastávajú viaceré protestantské cirkvi a mnohé charizmatické hnutia v protestantskom aj katolíckom svete.
Ako je proroctvo chápané v rámci postmilenializmu?
Tento pohľad na Kráľovstvo môže ľahko vytvoriť takmer militantný pohľad na život: podľa neho je potrebné zachrániť čo najväčší počet duší, čo urýchli druhý príchod Ježiša Krista. Dobrým príkladom je projekt „Miliarda duší pre Krista”5. Medzi dobrom a zlom prebieha „duchovný boj”. Zlo je zosobnené v „antikristovi”. Ten bude – podľa jednej z interpretácií Písma – na krátke obdobie vládnuť svetu, ale Ježiš ho pri svojom druhom príchode porazí.
Prorocká služba v tomto kontexte má tendenciu obzvlášť sa zameriavať na modlitby v kontexte duchovného boja. Tie sú sprevádzané prorockými úkonmi, ktoré lámu Satanovu moc nad ľuďmi a ich životmi, aby mohli robiť pokánie, „znovuzrodiť sa” alebo „mať vzťah s Bohom”. Kvôli kombinácii veľkého dôrazu na potrebu byť „vedený Duchom” s ideou, že „čím je prorocké zjavenie špeciálnejšie, tým viac bude uvoľnená Božia moc”, môže prorocká služba pôsobiť exkluzívne. Aj keď toto zjavenie ponesie len „zvyšok”, malá časť Božieho ľudu, dokáže priniesť dostatočnú zmenu na urýchlenie príchodu Kráľovstva. Proroctvo má v tomto koncepte veľkú autoritu, čo mnohých ľudí vedie k pocitom viny, ak sa oni sami alebo ich krajina prorockým posolstvom neriadia.
III.Premilenializmus
A. Božie Kráľovstvo je oboje-prítomnou aj budúcou realitou.
B. Prvý príchod Ježiša ukázal aký Boh v skutočnosti je.
C. Druhým príchodom Ježiša bude obnovené celé stvorenstvo.
D. Boží ľud žije etiku budúceho Kráľovstva už teraz. Podľa premilenialistov bude Kráľovstvo skutočným kráľovstvom na zemi a Ježiš v ňom po svojom druhom príchode bude vládnuť tisíc rokov. (Toto porozumenie zdieľa najmenej cirkví).
Z tohto pohľadu je rovnako dôležitá aj spása jednotlivca, aj Božie Kráľovstvo, presne podľa dvoch aspektov veľkého poverenia, ktoré čítame v Mk 16:15-16 – „kážte evanjelium všetkému stvoreniu” (individuálne spasenie) a v Mt 28:18-20 zasa „čiňte učeníkov zo všetkých národov…” (prinášajte princípy Kráľovstva celým národom). Tieto dva verše sú prirovnávané k dvom neoddeliteľným stranám rovnakej mince: každá strana je potrebná.
Ako je proroctvo uchopené podľa konceptu premilenializmu?
Len málo veriacich si je vedomých rôznych pohľadov na Kráľovstvo a implikácií, ktoré prinášajú. Premilenializmus nie je veľmi rozšírený, zdieľa ho najmenší počet cirkví a hnutí, a to ešte aj v prostredí, kde sa na Kráľovstvo neupozorňuje dostatočne. Keď Ježišove porozumenie Kráľovstva nie je dostatočne jasné, prorocká služba nefunguje optimálne. Vtedy sa väčšina veriacich s týmto pohľadom nevedome pridržiava postmilenialistického pohľadu na prorockú službu.
Zdá sa mi, že Pán prináša ohľadom Božieho kráľovstva nové povedomie a porozumenie. Kladieme si otázky, ktorými sa už dlho nikto nezaoberal! Napríklad:
· Aké parametre by nám pomohli vytvoriť správny rámec pre prorockú službu z premileniálneho uhla pohľadu?
· A aký je rozdiel v novozákonnom chápaní prorockej služby oproti starozákonnému porozumeniu?
Starý zákon odhaľuje povolanie Židovského národa ukazovať ostatným nežidovským národom, ako prakticky budovať Božie kráľovstvo podľa Tóry (piatich Mojžišových kníh). Päť služobných darov nachádzame už v Starom zákone:
Kráľ priniesol víziu Kráľovstva (apoštol). Pri napĺňaní Božej vôle mu asistovali proroci, ktorí prinášali nápravu, povzbudenie a útechu (proroci). Leviti ľudí učili princípy Kráľovstva (učitelia). Starší jednotlivých kmeňov a rodov boli ustanovení, aby sa o ľudí starali (pastori). No a chrám bol miestom, kde neprichádzali len Židia, ale aj ľudia z nežidovských národov, aby objavovali a obnovovali svoju vieru v Boha (evanjelisti).
Proroci pôsobili v súlade s povolaním Židovského národa, ktorým je praktické vyjadrenie Kráľovstva. V Starom zákone bol celý národ povolaný k tomuto cieľu prakticky budovať Božie kráľovstvo, a iba niektoré skupiny boli pomazané na špecifické služby.
Posun, ktorý nastal v Novom zákone oproti Starému spočíva v tom, že namiesto toho, aby nežidovské národy povinne navštevovali Jeruzalem, sú teraz veriaci pomazaní Duchom a vyslaní, aby Kráľovstvo národom prinášali a demonštrovali v nich jeho moc. Každý národ je iný a v priebehu dejín hrá inú rolu. Veľkú časť tejto roly môžeme nájsť v histórii daného národa, v špecifických udalostiach, významných osobnostiach, menách a zvláštnych okolnostiach a činnostiach, ktoré sa v udiali v jeho dejinách.
Päť služobných darov nám pomáha objaviť toto povolanie a úlohu, a tiež viesť každý národ k naplneniu svojho poslania. Stále narastajúca vízia a odhaľovanie Kráľovstva vyvrcholí príchodom Kráľa kráľov.
Každá generácia bude čeliť vlastným výzvam vo svojom úsilí o šírenie Kráľovstva. Obzvlášť prorocká služba má sledovať dlho-, stredno- a krátkodobú perspektívu toho, čo Boh robí v národe, a umožniť každému veriacemu prevziať svoju rolu a byť požehnaním pre všetkých.