Prorocké slovo môže prísť na rozličných úrovniach: len pre miestnu cirkev, alebo región, národ alebo siaha ešte ďalej, mimo národ. Niektoré myšlienky uvedené nižšie sa dajú uplatniť na všetkých úrovniach. Pokiaľ je slovo pre región, národ alebo mimo neho, platia všetky.
Posolstvo.Keď je krajine doručené prorocké posolstvo, je dôležité uvedomiť si, že také posolstvo môže niesť rôznu váhu alebo pomazanie, má určitý rozsah, dopad na určitej úrovni a mieni spôsobiť prielom, ktorý si vyžaduje istú mieru obetavosti, investície, zhromaždenie zdrojov a ľudí a má časovú líniu.
Posol.„Staniolom“, do ktorého je prorocká správa zabalená, je sám prorok, ktorý ju doručuje. Znamená to, že kanál, cez ktorý posolstvo prechádza, má prorokov vlastný vodcovský štýl, silné aj slabé charakterové stránky, kultúrne pozadie, duchovné pozadie, formu a pomazanie (napr. príchuť prorockého apoštola, apoštolského učiteľa, atď.), delegovanie, komunikačný štýl a typ osobnosti.1 Mnohokrát sú tieto „obaly“ veľmi odlišné od kultúry a štýlu, na ktoré sú príjemcovia prorockého slova zvyknutí. To nevyhnutne neznamená, že prorok musí byť z inej krajiny. To isté totiž môže platiť pre kohokoľvek z rovnakej krajiny. Dôležité je uvedomiť si, že s najväčšou pravdepodobnosťou to niečím bude iné.
Prijímatelia.
Preto sa stáva, že vedúci, ktorí správu prijímajú, a posol, ktorý správu prináša, môžu mať rôzne reakcie na:
posla (najmä keď prichádza zo zahraničia):
- vzbudzuje predsudky kvôli kultúrnemu pôvodu (napr. americký štýl vodcovstva)
- vzbudzuje predsudky kvôli náboženskému pôvodu (teda spôsob, ktorým niečo robí, napr. trasenie sa počas prorokovania)
- svojím štýlom komunikácie, delegovania a vedenia otvára staré rany, pričom môže na povrch vyvolať neistotu, pretože videl novú úroveň, na ktorú Pán, Boh pozýva ale príjemcovia ešte nie, a nie je zrejmé, ako v zmysle posolstva konať a čo od prijímateľov vyžaduje
- vyvoláva staré sklamania z podobného posolstva, ktoré sa nenaplnilo
- prináša neistotu, pretože posolstvo nás vedie z bezpečného miesta, na ktorom sa nachádzame na neistú pôdu
- vyvoláva neistotu, pretože nevieme, ako rozlíšiť vážnosť slova a potrebný záväzok (často to vedie k tomu, že slovo je odmietnuté alebo premlčané)
- je ľahké mať pocit, že nás nikto nepočuje, pretože žijeme prítomnosťou a prorok budúcnosťou, a naše (kultúrne) referenčné body sú odlišné od prorokových, alebo sa to môže diať kvôli inému štýlu komunikácie, vedenia, delegovania a my nevieme, ako oddeliť posolstvo od jej posla
KĽÚČOVÁ OTÁZKA:
Dovolím FORME, alebo prorokovmu ŠTÝLU, aby prehlušil OBSAH a DÔLEŽITOSŤ jeho posolstva, pretože je tak veľmi odlišný od toho, na čo sme v našich končinách zvyknutí, a stratiť tak všetko, čo chce Boh urobiť? Zápasili sme dostatočne s obsahom slova, aby sme rozpoznali jeho váhu a dostali vieru a milosť potrebnú na prekonanie všetkých ťažkostí, ktoré sa objavia, keď začneme podľa tohto slova jednať? Ak sa nevyrovnáme s týmito zraneniami a vecami, ktoré sa nás v minulosti dotkli, alebo nás urazili, nepriateľ sa môže pokúsiť zneužiť ich v náš neprospech. V 1 Pt 4:12 čítame: Milovaní, nebuďte prekvapení ohňom skúšky medzi vami, ktorý na vás prišiel, ako keby sa vám prihodilo niečo neobyčajné. V tomto bode by mohlo byť užitočné poukázať na to, že existuje mierny rozdiel v chápaní úlohy satana v hebrejskom (biblickom) svete a v niektorých kresťanských kruhoch. V niektorých kresťanských kruhoch je satanova úloha vždy vnímaná úplne v rozpore s Božími zámermi, a preto je potrebné takmer bez rozmýšľania vzdorovať a odmietnuť ju. (Satan by v takom prípade zahŕňal všetky zástupy, ktoré pracujú v jeho prospech.) Satan by totiž v tomto prípade mohol byť vnímaný ako Boží spolupracovník, ktorému všetko hrá do karát. V biblickom svete je satanova úloha určená Bohom. Pretože Boh je aj Sudcom, vo svojej súdnej sieni potrebuje prokurátora. To bol pôvodný účel satanovho stvorenia. Aj keď sa už Bohu nepodriaďuje, Boh ho v tejto úlohe stále používa (či sa mu to páči alebo nie), aby ukázal Božiemu ľudu, kde sú slabé stránky charakteru jednotlivca, aby mohol rásť vo viere a čo najviac sa podobať Bohu.
Posol a posolstvo.
Je zodpovednosťou proroka, aby pochopil čo najviac o kultúre, do ktorej je poslaný. Nie je to však jednoduchý proces a vyžaduje si pomoc príjemcov prorockého posolstva. Táto úloha nie je ľahká, pretože príjemcovia sú príliš často zvyknutí na svoju vlastnú kultúru a štýl vyjadrovania. Nevidíme cestu, ako inak by by sme mohli posolsvo odovzdať a nedokážeme to slovami vyjadriť stručne. Na úplné pochopenie posolstva je potrebný čas a trpezlivosť. Je dôležité vedieť, že prorok nie je vo všetkých prípadoch za aplikáciu prorockého posolstva zodpovedný. V tejto súvislosti spomeňme Jonáša, ktorého jedinou úlohou bolo ohlasovať Božie posolstvo Ninivčanom. Obyvatelia Ninive zjavne vedeli dosť o Božej kultúre aj o tom, čo sa od nich vyžadovalo. Aj bez Jonášovej pomoci vedeli, ako prorocké slovo aplikovať do každodenného života.
Napĺňanie prorockého posolstva.Posolstvo treba „rozchodiť“, treba podniknúť kroky, aby sa prorocké slovo a budúcnosť, ktorú vykresľuje, stali skutočnosťou. Je veľmi dôležité pochopiť, akým štýlom posolstvo formulovať. Niektorí proroci v Biblii priniesli tvrdé pokarhanie, zatiaľ čo iní, ako Ježiš, plakali nad Jeruzalemom. Kľúčové je pomôcť poslucháčom pochopiť Božie srdce, a to tým najvhodnejším spôsobom! Štýl, akým je posolstvo podané, môže totiž uraziť určitých ľudí, alebo môže mať opačný efekt, než aký má priniesť – dokonca aj niektorým vodcom.